Pred televíznymi kamerami STV sme sa prezentovali zlepšeným herným výkonom, mali sme viac z hry, celkom slušne sme kombinovali i organizovane bránili.
Prvý polčas sa hral v našej réžii, kombinačná hra a dravosť Moraisa nám priniesli v prvom polčase tri dobré šance na strelenie gólu no Morais ani Chodníček nepremenili a tak súperovi stačila jediná vydarená akcia za celý polčas, keď sme po našom (!) rohu nezachytili protiútok a Sabol preloboval Straku.
V druhom polčase bola hra rozháranejšia, domáci vsadili na bojovnosť, nakopávali lopty na líniu a snažili sa získavať odrazy, čo je hra, ktorá nám príliš nevyhovuje, ale dokázali sme sa s ňou vyrovnať a súperovi sme umožnili iba dve nebezpečnejšie strely po odrazených loptách v šestnástke. My sme sa ďalej snažili prienikovými prihrávkami dostávať za obranu domácich, no vypracovali sme si iba jednu šancu, keď po dobre kopnutom rohu Šimonoviča Chodníček dobrou hlavičkou z prvej tyče nedokázal prekonať Drába. Prestriedali sme, kombinovali, no stále umierame na nedostatok pokoja v predfinálnej činnosti a nedôraz v koncovke.
V závere sme tlak vystupňovali aj vďaka striedajúcim čerstvým hráčom, no čistú gólovú šancu sme si vypracovať nedokázali. Naopak, dostali sme druhý – kuriózny gól po mojej chybe, keď som dovolil Strakovi ísť do súperovej šestnástky na poslednú štandardnú situáciu. Nezakončili sme ju, súper prešiel do protiútoku, ktorý sme zastavili, no pri hre „va bank“ sme o loptu prišli a súper v posledných sekundách zakončil do prázdnej bránky.
Aj keď nás teší zlepšený herný prejav, nemôžeme byť spokojní. Skúsenejšie mužstvo by po takomto priebehu dokázalo odviezť z Vranova bod, či body. Nás čaká séria troch ťažkých zápasov so špičkovými mužstvami súťaže, takže musíme na zlepšovaní pracovať naďalej a dúfať, že sa práca pretaví do gólov a bodov.