Popradský atletický klub/Poprádi atletikai club/Poprader atletic club (PAC) bol v pôvodnom Poprade v čase svojho vzniku jedným z mála klubov v regióne, ktoré sa venovali športu. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia vyvíjal v regióne aktivity hlavne Uhorský karpatský spolok, ktorý ale nebol vyslovene športovým klubom či organizáciou. Jeho členovia sa popri iných aktivitách venovali aj turistike, lyžovaniu či horolezectvu. Po 1. svetovej vojne tento spolok zaniká a jeho nástupcom sa stáva Karpatský spolok (Karpathenverein).
Možno aj generačné rozdiely a stále rastúci záujem, hlavne mladých, o pestovanie športu – najmä atletiky a futbalu, podnietili vznik prvých športových klubov aj u nás. V Poprade k tomu dochádza začiatkom druhého desaťročia 20. storočia. Zaujímavú sondu do histórie významného športového klubu, akým PAC bol, ponúkol posledný predseda klubu Jozef Šašinka. V príhovore na slávnostnom valnom zhromaždení klubu 14. marca 1937, kedy klub oslavoval 25 rokov existencie, stručne priblížil nielen vznik klubu, ale i futbalu v Poprade, ktorý bol od počiatku jednou z jeho hlavných aktivít.
„Pôvodne popradská mládež v najužšom kruhu, bez veľkých skúseností si založila spolok na pestovanie športu, hlavne ľahkej atletiky a futbalu. Na čele tohoto združenia (inakšie sa to ani nedalo nazvať), boli Julius Csont, Arpád Langer, Marcel a Štefan Gundenfingenovci, Ľudovít a Julius Bresel, atď. Už v rokoch 1910 a 1911 nachádzame prvé stopy účinkovania, ale len v roku 1912 sa ustanovil prípravný výbor, ktorý začal fungovať 1. mája 1912.
Dňa 12. júla založil sa klub s menom: Poprádi ifjusági atletikai club (Popradský atletický klub mládeže). Prvým riadnym predse- dom bol rim.-kat. učiteľ Jozef Koronay. Výbor pozostával z týchto pánov: Marcel a Štefan Gundenfingen, Ľudovít a Julius Bresel, Arpád Langer, Alexander Lux, atď. Hneď spočiatku bolo v klube dosť veľmi dobrých atlétov, hlavne bežcov, skokanov, oštepárov, diskárov. Zásluhu o to mali popradskí vysokoškoláci, ktorí na vysokých školách veľkomiest si mohli tieto disciplíny osvojiť. Odbor futbalový vzhľadom na malý počet popradského obyvateľstva, hoci vynikajúcich kvalít, nemohol sa odvážiť na väčšie podniky a preto roku 1913–14 sa spojil s futbalovým odborom Matejovce, aby mohol povolať na zápasy popredné kluby ako M.T.K., Ferencváros a pod. Vtedy sa hralo ešte na „trhovisku“, lebo vlastného hriska nebolo. Klub sa vtedy menoval „Poprádvölgyi fotbalklub“. (Futbalový klub popradského údolia) Neskoršie, keď sa Matejovčania zase osamostatnili, bol náš klub už dosť silný a mal vynikajúcich hráčov. Ďalší rozvoj však zarazila svetová vojna, ktorá nám vzala nielen futbalistov, ale i atlétov. Zostal len dorast ako základ a držiteľ povojenného vývoja,“ uvádza vo svojom príhovore Jozef Šašinka.
V roku 1937 oslavoval Popradský atletický club (PAC), resp. AC Poprad, 25 rokov existencie. Z toho roku pochádza aj „jubilejný“ odznak, ktorý potvrdzuje, že klubové farby Popradu boli už od počiatku modrá a biela. Zrejme ani vtedajšie vedenie netušilo, že už o rok bude klub živoriť a o pár rokov definitívne zanikne. Stalo sa tak v roku 1940, ale už v roku 1938 klub prakticky nefungoval. Športovú činnosť zasiahla politika. Majetok klubu – futbalový – zhabala Hlinková garda, hokejisti šli samostatnou cestou a klub PAC sa rozpadol. Futbalový život sa počas vojny sústredil do PŠK Poprad – Popradský športový klub.
Osobitnou, a prakticky nie veľmi prebádanou pôdou, je pôsobenie ďalších športových klubov v Poprade, ako ŠK Tatry Poprad, ŠK Snaživý Poprad (Snaha Poprad) alebo ŠK Vojenské zátišie 7. horského práporu. Hoci tieto kluby nedosiahli výraznejšie úspechy, prakticky vo všetkých sa hrával aj futbal. Koženú v tom období naháňali dokonca aj popradské ženy. Z medzivojnového obdobia treba osobitne spomenúť TJ Sokol, ktorá si postavila nielen futbalové ihrisko, ale aj Sokolovňu (telocvičňu) približne v miestach, kde sa dnes nachádza ZŠ Komenského. (Tu sa dlhé roky, až do postavenia futbalového štadióna v r. 1967, hrával futbal.) Udalosti rokov 1938-39 negatívne zasiahli aj do života TJ Sokol. Už v roku 1946 obnovuje činnosť Jednotná telovýchovná organizácia Sokol aj v Poprade. Zlúčením ŠK Poprad a ŠK Veľká vzniká ŠK Poprad-Tatry, ktorý má iba futbalový oddiel. V roku 1951 sa reorganizoval na Spartak Poprad. V roku 1948 vzniká Závodná sokolská jednota (ZSJ) Okresného národného výboru (ONV) v Poprade. V roku 1953 sa premenovala na TJ Slovan pri ONV v Poprade. Neskôr, spojením Železničiarskej telovýchovnej jednoty Blesk a TJ Slovan pri ONV Poprad vznikla TJ Lokomotíva Poprad. Onedlho prichádza ďalšia reorganizácia. 11. apríla 1956 dochádza k zlúčeniu
TJ Tatran Poprad a TJ Lokomotíva Poprad s názvom TJ Lokomotíva Tatran Poprad. TJ Spartak zatiaľ odmietol zlúčenie, stáva sa tak až o osem rokov neskôr.
V tomto období Poprad hráva len nižšie futbalové súťaže. Výraznejší úspech prichádza v sezóne 1961/62, kedy Poprad postúpil do divízie. Stalo sa tak po štrnástich rokoch, predtým štyri roky po sebe skončil Poprad na druhom, nepostupovom mieste. Definitívne o postupe rozhodol domáci zápas s Družstevníkom Spišská Teplica 3:1. Góly Popradu dali Lištiak, Beck a Námeth. K ďalšej reorganizácii telovýchovy v Poprade, a tým aj futbalu, dochádza v roku 1964. Vzniká TJ Lokomotíva Vagónka Stavbár (LVS) Poprad, ktorá združovala 13 oddielov a dva odbory. Jej členmi sú okrem hokejistov, aj futbalisti. V tomto období vyrástol v Poprade nový futbalový štadión – dnešné Národné tréningové centrum SFZ.
Ďalšia reorganizácia v telovýchove v Poprade prichádza k 1. januáru 1975. TJ LVS Poprad sa delí na dve samostatné telovýchovné jednoty. Futbal sa dostáva do TJ Vagónka Poprad. Hokejisti zostávajú v TJ Lokomotíva Stavbár (LS) Poprad. V divízii sa popradský futbal udržal desať rokov, nasledoval pád do krajských majstrovstiev. Po štyroch rokoch v nižšej súťaži sa Popradčania opäť prebojovali do divízie v sezóne 1976/77. V poslednom zápase krajských majstrovstiev privítal Poprad doma Sečovce. Bol to doslova gólostroj Popradu. Brankár Sečoviec musel až desaťkrát vyťahovať loptu zo siete. Autormi gólov boli Varga 4, Szikora 2, Olej 2, Gavalier a Šoltýs. Do divízie postúpil Poprad na úkor Kežmarku, ktorý len rok predtým postúpil do divízie práve na úkor Popradu.
Najväčším úspechom tohto obdobia bol postup Popradu z divízie do Slovenskej národnej ligy v sezóne 1979/80, ktorý si Poprad vybojoval víťazstvom v súťaži. Tento úspech dosiahol Poprad pod vedením trénera Jána Mašeka. Káder hráčov tvorili: Mikuláško, Cirbus, Fedorišin, Ľach, Čabala, Šoltís, Zajac, Foriš, Burík, Regec, Pick, Petráň, Šebo, Baláž, Zaťko, Bača, Benko, Pizur, Németh, Bodnár, Janas, Kaprál, Molitoris a Kšenzakovič. Doteraz ide o najväčší úspech popradského futbalu v histórii. V tejto súťaži zotrval Poprad až do sezóny 1984/85. Na poslednom domácom zápase ligy bolo 64 platiacich divákov. V nasledujúcej sezóne hral Poprad druhú ligu a ledva sa tam udržal. V ďalších rokoch nasledoval pád až do krajských majstrovstiev.
Krátko po Novembri 89, 1. augusta 1990, sa futbal osamostatňuje. Vzniká Telovýchovná jednota Vagónka Poprad. Do divízie sa Poprad vrátil v roku 1991. V sezóne 1991/92 postúpili futbalisti Vagónky Poprad do II. SNFL. Aj pri tomto úspechu Popradu bol tréner Ján Mašek, asistentom bol Jaroslav Foriš. V tejto sezóne nastrieľal Poprad 63 gólov, ktoré si rozdelili: Kavka 16, Gajan 15, Lapšanský 7, Kšenzakovič 7, Rataj 6, Mačák 4, Žiga 3, Badrov 2, Sendecký, Ondruš, Husenica. Napriek postupu do druhej ligy, sa stále vážnejšie objavujú problémy s financovaním klubu.
Tajomník futbalového oddielu František Petráš sa pred sezónou 1992/93 sťažuje nielen na sponzora, ktorého meno je aj v názve klubu, ale i na mesto. Podľa neho nie je o futbal v meste pod Tatrami záujem.
Spracoval: Rastislav Ovšonka