Vedeli sme, že nás v sobotu bude čakať ťažký súper. Snina po minuloročnom boji o postup je tiež nútená prebudovať mužstvo a napriek tomu, že výsledky nie sú optimálne, disponuje silnými a bojovnými hráčmi ochotnými na ihrisku tvrdo pracovať.
Úspech v zápase sa preto nerodil ľahko. V prvom polčase sme síce dobre bránili a súperovi sme umožnili iba jednu nebezpečnú situáciu, ktorú vyriešil výborný Straka, no v ofenzíve sme opäť „horeli“ na zbrklosť a unáhlenosť. Kazili sme priveľa lôpt a finalizovali sme iba jednu situáciu, keď sa po dlhom pase nášho brankára šikovne vyhol ofsajdu Morais a s prehľadom premenil šancu.
Od gólu sa hralo vo vysokom tempe na jednu i druhú bránu, hráči nešetrili krokom ani energiou. Vyústilo to do hry plnej nábehov a súbojov, kombinačnú krásu diváci nevideli, no boj o každú loptu áno.
V podobnom duchu sa niesol i druhý polčas, snahu o vyrovnanie sme v hre dokázali vďaka výbornej hre stredných obrancov Janigloša a Souzu neutralizovať, pod tlak nás však postupne súper dostal zo štandardných situácií. Rohy, dlhé auty i trestné kopy do šestnástky sme odvracali s najväčšou námahou a z nich vyplynuli i dve gólové šance Sniny. My sme sa snažili hroziť z rýchlych protiútokov no Irorobeje, Morais ani Orság svoje príležitosti do gólu, ktorým by sme „uzavreli“ zápas nedotiahli. Viacero dobre rozohraných protiútokov sme pokazili zle načasovanými, či nasmerovanými prihrávkami a tak dráma trvala do samého konca.
Víťazstvo bolo pre nás veľmi dôležité pre tabuľkové postavenie i sebadôveru. Naša hra mala veľa nedostatkov, pod ktoré sa podpísala nervozita i tlak na výsledok, no na druhej strane hráči išli na doraz, ochota behať, zrážať sa v súbojoch o loptu a bojovať o dobrý výsledok bola u všetkých evidentná. Za to si zaslúžia rešpekt a víťazstvo bolo odmenou za ich enormné úsilie. Potešujúca je i rastúca forma ďalších hráčov, k stabilne výborným výkonom Straku a Janigloša sa už v druhom zápase pridal Souza, výborne naskočil Laufík, obrovské množstvo práce pre mužstvo odvádza Bukovinský. Nebezpeční pre súpera boli v sobotu i Irorobeje a Marais, stále však majú problém s vyvážením individuálneho a kolektívneho výkonu. Priam zázračne vstúpil do zápasu Kendra, po šiestich týždňoch vojenského výcviku bez tréningu i kontaktu s loptou sa nebál naskočiť do zápasu a v závere nám veľmi pomohol.
Veríme, že svoje výkony optimalizujú i ďalší hráči, po prvýkrát od začiatku súťaže sme komplet, čo by malo vytvoriť zdravú konkurenciu ústiacu do zlepšených výkonov i výsledkov. V nasledujúcich zápasoch s ťažkými súpermi ich budeme potrebovať.