Tréner Vladimír Lajčák zhodnotil zápasy - pohárový so Stropkovom (2:4) a ligový so Spišskou Novou Vsou (0:2)
Minulý týždeň bol náročný. Stretli sme sa z dvomi mužstvami ašpirujúcimi na postup do druhej ligy, čo v našej situácii bola náročná skúška.
Zápas tretieho kola Slovenského pohára sme nastavili ako test. Dali sme možnosť hrať aspoň polčas všetkým zdravým hráčom, zároveň sme overovali možnosť využitia nových taktických variantov v hre. Súper k zápasu pristúpil podobne a tak diváci mohli vidieť zaujímavý zápas s dobrými akciami i gólmi na oboch stranách.
Náš výkon hodnotím pozitívne, boli sme Stropkovu vyrovnaným súperom, dvakrát sme dorovnali súperove vedenie a ak by Laufík tri minúty po vyrovnaní na 2 : 2 premenil nájazd na brankára, mohli sme vyhrať. Žiaľ nepremenil a súper strhol víťazstvo na svoju stranu.
Do zápasu zo Spišskou Novou Vsou sme šli s defenzívnou taktikou, hrať v hlbokom bloku a snažiť sa dať góly z rýchlych protiútokov. Bolo to nevyhnutné, SNV má najlepšie mužstvo za posledné roky, v ktorom sa spája skúsenosť Lačného, Karaša, Pačindu a Zekuciu s dynamikou a hernou inteligenciou zahraničných hráčov a bojovnosťou odchovancov. Defenzíva nám vychádzala, súpera sme z hry nepúšťali do žiadnych príležitostí, vyrovnali sme sa i s nebezpečnými štandardnými situáciami, robili sme minimum chýb, súper však dokázal využiť i to minimum. Nepokrytie Zekuciu pri trestnom kope a Lačného po banálnom centri znamenali dva góly a rozhodnutie o zápase.
Neboli to však chyby, ktoré rozhodli o našej prehre. Neboli sme schopní naplniť druhú časť taktiky, prechod do rýchlych protiútokov. Za celý zápas sme si vytvorili iba dve gólové príležitosti, čo pri našej štandardnej efektivite s potrebou desiatich šancí na jeden gól, nedávalo predpoklad na úspech. Ktovie ako by vyzeral zápas, keby Morais premenil svoju čistú šancu v úvode zápasu, ktorá bola prvá pre obe mužstva. Na keby a možno sa však futbal nehrá. Snažili sme sa so zápasom niečo urobiť, striedania i zmeny rozostavenia priniesli zlepšenie hry, no súper zvrat nepripustil.
Môžem konštatovať, že vyhralo lepšie mužstvo, silné v osobných súbojoch, hrajúce kolektívne, agresívne a dôsledne. Pre našich mladíkov to bola dobrá škola, zatiaľ nevieme zmeniť ich návyky, stále sme ich nepresvedčili že vždy, v zápasoch i tréningoch musia hrať rýchlo, koncentrovane a racionálne. Hráči SNV im v zápase ukázali, prečo je to nevyhnutné a potrestali ich za každé zaváhanie. Na druhej strane nemôžem prakticky nikomu vytknúť, že by sa nesnažil, nechcel, či nepracoval na hranici svojich možností. Na súperovu kvalitu, ktorá je podľa mňa najvyššia v súťaži, to v sobotu objektívne nestačilo.