fbpx

FK Poprad


Oficiálna stránka

Asi radíme vyšší stupeň a pridávame plyn.

Môj prvý rozhovor s Petrom Ďurišom prebehol tesne po tom, ako prevzal mužstvo pred vianočnými dovolankami. Povedal mi v ňom o tom, že futbal je zábava a baviť sa má predovšetkým divák. Povedal, že futbal má byť produkt, ktorý si kúpite, lebo ho máte radi. Niečo ako čokoláda. Nepotrebujete ju, ale doprajete si, lebo jej chuť vás vezme na minútku do sladšieho sveta. No a tento svet si chcete pripomínať čoraz častejšie. Taký by mal byť aj futbal.

Podľa toho, čo mi Peter Ďuriš povedal, by sme sa mali tešiť na zaujímavú zmenu. Práve preto som sa náramne tešil na to, čo uvidím v Nitre. Bol to súper, u ktorého sa už tak veľmi nerobia experimenty a to, čo som mal uvidieť, mi malo prezradiť niečo viac o tom, ako sa predstava o produkte napĺňa. Preto som sa veľmi tešil.

Dopredu musím smutne konštatovať, že som videl iba prvý polčas. Počasie bolo šialené a moja začínajúca maródka, ktorá sa naplno vybláznila v piatok, mi viac nedovolila a musel som druhý polčas stráviť v aute smerom domov.

To, čo som pod Zoborom videl, ma potešilo. V prvom polčase sme boli lepší ako Nitra (o druhom nepíšem – nevidel som ho), hrali sme futbal, hýbali sme sa, urobili sme kopec krátkych presných nahrávok a efektívne sme loptu lobovali po krídlach, z čoho vedel Grešák, Slebodník, Arevalo, či Andrić pohotovo udrieť. Hrozne ma zamrzela lopta Tibiho Slebodníka, ktorá mohla celkom iste znamenať vedenie. Tibor strieľal zo vzdialenosti asi 5-6 metrov a z ťažkej pozície chýbalo máličko. Podstatné však bolo to, ako sme zakladali akcie. 2-3 dotyky vzadu a hneď išla lopta k voľnému hráčovi. Malo to dynamiku a fungovalo to. A vôbec mi nevadilo, že Nitra dala v závere gól. Ich gól nebol výsledkom nášho marazmu. Skôr ich efektivity.

Ak toto, čo som videl v Nitre, naberie v Turecku ešte viac rýchlosti a najmä ponuky v strede poľa, uvidíme super futbal. Teším sa z toho, čo sme predviedli v Nitre a dvojici Belejčák a Ďuriš ďakujem za zážitok z Nitry. Tento sytém vyžaduje vysoké nasadenie jednotlivcov a hlavne veľa chuti a aktivity. Bez tohto sa takto nedá hrať. Musíme ísť do toho spoločne.

Futbal je pre mňa ako čokoláda, keď mi je málo, pustím si na X-boxe Fifu a opäť som v tom. Vždy som sa pýtal, prečo sa v telke tí hráči hýbu bez lopty tak húževnatejšie a viac si hľadajú priestor. Na San Sire som stihol ešte zápas, kedy si sily merali Hamšík a Škriniar a ono to nebolo len tou telkou, ono sa tak naozaj hrá. Rýchlosť, dva-tri dotyky a zábava pre diváka v podobe hry, kde chcú lepší vyhrať. Keby sme toto mali v Poprade, budem kukať ako puk! Hop však ešte kričať netreba.

 

X