FK Poprad


Oficiálna stránka

Quo Vadis, popradský fanúšik?

Nemám vo zvyku reagovať na výzvy fanúšikov. V posledných týždňoch ma ľudia bežne zastavujú na ulici a radia mi, kto má trénovať, kto má hrať, ktorého hráča a trénera mám doslova bez mihnutia oka „vyhodiť“. Kto je v FK Poprad ten pravý „srdciar“ a kto nie je, ktorý hráč chce postúpiť s Popradom do ligy a ktorí hráči to doslova sabotujú…. Vnímam to ako súčasť svojej každodennej práce, ako budovanie klubizmu, otvorenosť klubu. Reakcie na výroky trénera Komárna po poslednom domácom zápase, ma ale nenechali chladným a odolným. Pochvalné výroky trénera Komárna  – Jozefa Olejníka, na hru a výkon nášho mužstva vyvolali hystériu a následné reakcie za hranicou zdravého rozumu.FK Poprad

„Môj názor je ten, že dnes bol Poprad futbalovejší. Mali navrch. Herne mali navrch. Boli nepríjemní smerom dopredu, dobre rotovali. Majú skvelých hráčov a podali skvelý výkon. Fakt. Musím povedať, že asi najlepší výkon v druhej lige zatiaľ čo pôsobím v druhej lige som videl dnes…. My sa tešíme, že máme 3 body, ale musíme popracovať, aby sme sa dostali na tú úroveň, čo má dnes Poprad…. Musím priznať, že dnes vyhralo šťastnejšie mužstvo. Poprad, to čo dnes predviedol, to bol ligový výkon. Takže treba sa na futbal pozerať trošku globálne. Netreba zatracovať to mužstvo. Ja čo som mal možnosť vidieť, ešte raz opakujem, to je ligové mužstvo, ktoré tu dneska predviedlo ligový výkon. A môžete byť pyšní na to, že tu máte takéto mužstvo. Výsledok 0:2 je len výsledok. Kvalita sa musí prejaviť. Mužstvo Popradu patrí na vrchol druhej ligy a je len otázka času, kedy sa tam dostane.“ Jozef Olejník, tréner KFC Komárno, 8.9.2018

Tieto slová trénera KFC Komárno zdvihli vlnu spravodlivého hnevu náročného popradského fanúšika. Žlč vzkypela a na svetlo sa dostalo množstvo kritických, urážlivých, miestami vulgárnych vyjadrení „pravých“ a oprávnene rozhorčených fanúšikov klubu.

Napriek tomu, že mnohí diváci sa tešia na stále rubriky v tomto spravodaji, svojvoľne som nabúral koncepčnú prácu kolegov v klube a napriek ich nesúhlasu budem reagovať na spravodlivý hnev našich verných. Vopred sa ospravedlňujem všetkým slušným divákom a fanúšikom, ktorí na týchto stránkach čakali niečo iné. Nemôžem inak, iba toto číslo venovať „skalným“ a „pravým“ fanúšikom klubu a všetkým slušným ľuďom sa ešte raz ospravedlňujem.

Kto je vlastne ten toľkokrát omieľaný a spomínaný „náročný“ popradský fanúšik? Sú to tí ľudia, ktorí si vo veku 40 rokov kúpia bez hanby dôchodcovské lístky a snažia sa dostať na štadión ako dôchodcovia? Alebo sú to tí „verní“, ktorí si podávajú lístky cez plot v nádeji, že na jeden lístok prejde cez bránu viac ľudí? Alebo sú to tí „srdciari“, ktorí sa na rôzne preukazy hráčov a detí snažia dostať na štadión bez vstupenky? Alebo sú to tí naši najvernejší, ktorí namiesto kúpenej vstupenky prejdú na tenisové kurty, odkiaľ sa snažia prejsť bez lístka do hľadiska NTC s detskou výhovorkou „bol som si pre vodu“, prípadne sledujú výkon „našich nehodných“ hráčov z tenisovej tribúny? To všetko sú tí verní popradskí srdciari, ktorí v záplave hrdosti na svoj klub nadávajú hráčom, trénerom, volajú po odvolávaní trénerov a vyhadzovaní hráčov.

Chápem a zvykol som si.

Chápem frustráciu skalného „fanúšika“, ktorému sme evidentne pokazili tiket v stávkovej kancelárii. Chápem jeho rozhorčenie a oprávnenie vynadať neschopným trénerom a treťotriednym hráčom. Veď práve oni sú správni fanúšikovia, ktorí zatlieskajú hráčom za dobrý výkon, pochvália ich za hru a víťazstvo, povzbudia ich po prehratom zápase. Veď čo je nepochopiteľné na tom, že odídu 5 minút pred koncom, že po vyhratom zápase nedokážu hráčom ani len zatlieskať a radšej čušia? Správny fanúšik sa predsa ozve iba po prehratom zápase s kritikou, nadávkami, vyhadzovaním trénerov a hráčov.

Zvykol som si, že všetko v klube robíme strašne zle. Zvykol som si, že všetci sme neschopní, pretože nevieme doniesť do Popradu Nurkoviča alebo iného bombardéra, ktorý dá aspoň 30 gólov. Zvykol som si, že všetci sme neschopní, lebo v Poprade nehrajú domáci hráči, ale draho platení žoldnieri, ktorí nechcú s Popradom postúpiť do ligy. Ako môže fanúšik takto urážať hráčov ako je Stano Šesták, Štefan Zošák, Vlado Palša, Jano Malec a ďalší?

Zvykol som si, že biltén je len drahá prezentácia prestarnutých hráčov, ktorých už nikto nechce iba Poprad. Zvykol som si, že ak pre fanúšika pripravíme tombolu, tak iba zviditeľňujeme niekoho pred voľbami. Zvykol som si, že ak pre fanúšika pripravíme profil hráča z jeho denného života, tak iba šaškujeme namiesto toho, aby sme hrali futbal. Zvykol som si, že nie sme schopní zabezpečiť pre fanúšika bufet alebo mu dať zadarmo čaj v zlom počasí. Možno by sa dalo aj pivo alebo aspoň kofola v dobrom počasí. No čo už, keď sme nevďačné vedenie. Zvykol som si, že sme neschopní otvoriť fanshop. Pravý fanúšik, ktorý hľadá spôsob ako nezaplatiť vstupné, si určite raz ročne zájde do fanshopu a kúpou suveníru podporí svoj „neschopný a prestarnutý tím“.

Zvykol som si, že keď sú hráči profesionálnymi hráčmi, tak pre „pravého“ fanúšika je to dôvod na urážky. Zvykol som si, že keď naši hráči majú normálne podmienky, nehrajú a netrénujú v roztrhaných tričkách, tak sú pre fanúšika „rozmaznané baleríny“. Zvykol som si, že je zlé mať klubový autobus, pretože sa takto iba predvádzame a ukazujeme že sme „milionársky klub“.

Zvykol som si, že je zlé mať rovnaké dresy pre celý klub, je vyzývavé mať vychádzkové súpravy pre celý klub, je do neba volajúce mať ešte aj profesionálnych trénerov. Zvykol som si, že je úplná katastrofa, keď hráči a tréneri dostávajú mzdu. Veď prečo by sme mali byť hrdí na tento klub? Prečo by sme sa mali tešiť, že nie sme vandráci, ale normálne fungujúci klub? Alebo je problém iba v tom, že nedokážeme prehryznúť závisť, zlobu, frustráciu v sebe samom?

Zvykol som si, že po vyhratom zápase je vo futbalovej verejnosti ticho. Žiadna pochvala, žiadne uznanie, skrátka nič iba ticho. A naopak. Po prehratom zápase, ale dobrej hre, odmakanom výkone, sú desiatky verných, ktorí dokážu hráčov a trénerov povzbudiť nadávkami, urážkami a dobre mienenými radami kto má ísť „z klubu von“. Po zápase s Komárnom sa rozprúdila diskusia o tom, koľko som vlastne zaplatil trénerovi Komárna za jeho vyjadrenia na tlačovke po zápase. Čo som vlastne dal trénerovi súpera, že si v závere tlačovky sám zobral slovo a vyriekol takéto neuveriteľné slová? Sľúbil som mu miesto najlepšie plateného trénera v druhej lige v Poprade? Alebo je za tým niečo iné?

Skutočnosť bude pre vás absolútne nezaujímavá. Trénera Olejníka som videl prvýkrát na zápase. Nič som nedal a ani som mu nič nemusel sľúbiť. Tak ako viacero iných trénerov, aj on iba povedal svoj názor, svoj pohľad na zápas a svoj pohľad na to, čo v tú sobotu videl na ihrisku.

Do tohto „nášho“ klubu som prišiel vo februári 2014. Prišiel som do nefunkčného bordelu, kde sa všetci báli jedného človeka, ktorý sa choval ako neobmedzený pán. Prišiel som do klubu, v ktorom hráči odmietali trénovať a nastúpiť na jarnú časť tretej ligy iba kvôli peniazom. Áno, popradskí srdciari nechceli hrať bez peňazí, iba za klub a pre „popradské srdce“, po ktorom tak vehementne všetci voláte. Všetci tí, ktorí mali skutočné „popradské srdce“, ktorým záležalo a stále záleží na našom klube, tu pôsobia aj dnes. Hráči ako Janko Malec, Robo Ujčík, Majo Tropp, David Gallovič, Tomáš Gajan, Adrián Knurovský tu sú aj dnes napriek tomu, že každý mal ponuky aj z iných klubov. Skutočné srdce pre náš klub bije aj Matúšovi Bendíkovi. Je mi dodnes ľúto, že tu nemôže byť. Na druhej strane mi vôbec nie je ľúto hráčov, ktorí odišli, keďže ako mi raz jeden náš hráč povedal: „mňa si Poprad nemôže dovoliť“ (lebo nemá také peniaze, aby ma zaplatil).FK Poprad

Spomínam si, ako tí istí fans, ktorí dnes volajú po domácich srdciaroch, kričali pred 3 rokmi z tribúny na trénera, aby ich striedal a v niektorých prípadoch už ani neposlal na ihrisko….

Všetkých pochybovačov by som rád uistil v tom, že Vlado  Palša, Stano Šesták, Števo Zošák, Vlado Kukoľ, Lukáš Horváth, majú oveľa väčšie srdce pre Poprad, ako množstvo „ozajstných“ popradských fanúšikov. A chcú s Popradom dosiahnuť úspech. Napriek tomu, že niečo v živote dosiahli, všetci chcú pre Poprad vybojovať úspech. Nie pre seba, ale pre vás a pre Poprad! A chcú to hlavne preto, lebo si vážia tento klub, majú ho radi a chcú urobiť radosť všetkým fanúšikom! Len na okraj uvediem, že viacerých týchto hráčov (ako ich označujete „drahí žoldnieri bez srdca“), stretnete na zápasoch našej mládeže a juniorky. Skúste sa opýtať 15 ročného chlapca, aké to je vidieť v hľadisku Stana Šestáka alebo trénera A mužstva? Skúste sa opýtať našich dorastencov to isté. Stretnú tam aj vás? Určite nie.FK Poprad

Pre mňa je fanúšik FK POPRAD ULTRAS SKANDOVAČI, ktorí v NTC Poprad neúnavne 90 minút povzbudzujú našich hráčov bez ohľadu na výsledky, ktorí každý druhý víkend naštartujú vlastné auta, natankujú plnú nádrž bez nároku na preplatenie, vycestujú za svojim klubom do Trebišova, Stupavy, Šamorína, Rimavskej Soboty, Nového Mesta nad Váhom, zaplatia vstupné a osamotení za bránou povzbudzujú svojich hráčov. Pre mňa osobne sú fanúšikmi ďalších zhruba 400 divákov, ktorí bez reptania a nadávania si každú druhú sobotu zakúpia lístok, zatlieskajú našim hráčom a občas ich pochvália.

Nenútim vás podávať si lístky cez plot, aby ste si mohli prísť zanadávať. Nenútim vás prechádzať cez tenisové kurty bez lístka, aby ste si mohli dať niekoľko pív v bufete na štadióne. Nenútim vás hľadať kamaráta, ktorý má kamaráta, ktorý sa pozná s človekom pri vchode na štadión, aby ste mohli prejsť bez lístka. Nenútim vás ničiť si nervy a zdravie pozeraním na katastrofálnu hru prestarnutých žoldnierov, ktorí nemajú srdce a prišli si do Popradu iba zarobiť. Nebudete tomu veriť, ale mne, trénerom, hráčom, mojim spolupracovníkom záleží na vašom zdraví a šťastne prežitom víkende. Budeme mať neskutočne dobrý pocit, ak si v pokoji domova vychutnáte víkend v kruhu tých, ktorých máte radi a ktorých si vážite viac ako tento „upadajúci a prehnitý milionársky klub“.

A ak vám to jedného dňa nedá, príďte na štadión. Podporte svoj klub iba tým, že si kúpite lístok. Oceňte hráčov potleskom za dobrý výkon, povzbuďte ich, keď sa im nedarí. Veď ani vy nemáte stále dobrý deň a nie vždy ste v práci stopercentný. Chce to len trochu úcty, pochopenia a uznania.

Všetkým „verným fanúšikom s popradským srdcom“, ktorých hlasy počuť len po každom našom prehratom zápase, chcem odkázať, že nebudem odvolávať trénerov a vyhadzovať hráčov podľa ich želania. Aj naďalej pôjdeme po rovnakej ceste a neuhneme z nej.

Roman Dvorčák

prezident FK Poprad