FK Poprad


Oficiálna stránka

PROFIL: Miroslav Daško

Miroslav Daško: „Začali sme ťahať za jeden povraz, ale stále je na čom pracovať.“

Doterajšia kariéra:FK Dukla B.Bystrica, FK Poprad, LAFC Lučenec, MFK Tatran Liptovský Mikuláš, Baník Ružina, OFK Kravany, MFK Lokomotíva Zvolen

Obľúbený klub: Bayern Mníchov

Obľúbený hráč:  Nemám

Obľúbený film/kniha: Nevyčerpateľná studňa 🙂

Miro, ty nie si v popradskom futbale žiadnym nováčikom. Pôsobil si tu už v rokoch 2008 až 2010. Ako si spomínaš na toto obdobie? Kam sa posunul klub od tých čias?

Spomínam si na to ako na veľmi krásne obdobie môjho života. Stretol som tu veľa dobrých ľudí a zažil som veľa zaujímavých momentov a situácií, či už v osobnom alebo futbalovom živote. Klub v tých časoch fungoval na veľmi skromnej báze, robil sa tu futbal viac-menej srdcom. Klub bol odkázaný na každú korunku, respektíve euro. Ale na druhej strane tu bola vynikajúca partia vytvorená prevažne domácimi chalanmi a mňa, ako jedného z mála cezpoľných, chalani prijali veľmi dobre. Teraz naopak, klub funguje na slovenské pomery na veľmi dobrej úrovni, mužstvo je zložené prevažne z nie domácich hráčov, tým pádom sa partia robí trošku ťažšie, respektíve trvá to trošku dlhšie. Ale myslím si, že sa nám to podarilo, len škoda, že ešte tie výsledky nie sú také, ako by sme si všetci želali.

Ešte minulý rok si hrával vo Zvolene, s ktorým sme sa do poslednej chvíle pasovali o postupové miesto… Mal si možnosť zhovárať sa s bývalými kolegami o situácii, ktorá vznikla medzi Zvolenom a Popradom? Ako vnímali túto rivalitu Zvolenčania?

Zvolenský káder sa tento rok tiež výrazne obmenil, čiže z pôvodného mužstva, keď som tam pôsobil, tam už veľa chalanov neostalo, ale s tými, čo ostali, sme sa na diaľku samozrejme trošku doberali. Bohužiaľ, všetci už dnes vieme ako to dopadlo, takže o to viac ma to ako bývalého Zvolenčana mrzelo. Bola to pre mňa zvláštna situácia, pretože na Zvolen mám dobré spomienky, som vďačný všetkým ľuďom v klube a budem im naďalej držať palce, nech sa im darí.

Pred rokom si sa vrátil do Popradu. Klub si síce poznal, ale prišiel si zrejme do niečoho iného. Prekvapilo ťa to, kam sa klub posunul? Čo ťa zlákalo naspäť do Popradu?

Áno, mal som to o to ľahšie, že som mesto a prostredie poznal, ale ľudia a celkovo zázemie v klube bolo už úplne iné. Samozrejme, ostali ešte nejakí ľudia z môjho predošlého pôsobenia, ale veľa ich už nebolo. A naspäť do klubu ma zlákali ambície, ktoré boli avizované a ako som už spomínal, k tomuto klubu a mestu som si vytvoril pozitívny vzťah, takže moje rozhodovanie nebolo až také dlhé. Veľkú zásluhu má na tom aj náš manažér Roman Pazúr, s ktorým som si stihol ešte aj zahrať v jednom mužstve, takže debaty a rokovania boli veľmi rýchle.

V poslednom období sa dozvedáme, že partia chalanov v kabíne je veľmi priateľsky naladená a funguje to tam výborne. Čo myslíš, vďaka čomu sa podarilo vybudovať takúto partiu?

Čo sa týka partie, tiež už som spomínal, že v takýchto prípadoch to niekedy trošku trvá, ale zapracovali sme na tom. Hlavne tí starší v kabíne sa o to postarali, aby každý z nás trošku priložil ruku k dielu. Začali sme ťahať za jeden povraz, ale stále je na čom pracovať.

Ako tráviš chvíle voľna v Poprade? Čo ti v Poprade chýba a naopak, čo ti na živote profesionálneho futbalistu prekáža? 

Je to rôzne. Ako každý jeden človek, buď si zájdem niekam na kávu alebo do kina, prípadne sa niekam prejsť. A keď je náročnejší deň, čo sa týka tréningov, tak najradšej ležím na byte s vyloženými nohami pred televízorom. Nepremýšľal som nikdy nad tým, čo mi na tomto živote prekáža, pretože ja som si tento život zvolil a nikdy som nerobil nič iné. Takže neviem odpovedať na túto otázku.